sobota 19. septembra 2015

Preklad textu: Základný omyl sociálneho myslenia

Bol pridaný preklad článku z novembra 1919: Základný omyl sociálneho myslenia, v ktorom Steiner ukazuje, ako v minulosti vznikol nesprávny myšlienkový návyk spočívajúci v tom, že sa všetko odvodzuje len od ekonomickej oblasti, a ako tento návyk musí byť nahradený iným spôsobom uvažovania o sociálnych záležitostiach.

nedeľa 6. septembra 2015

Rudolf Steiner: Hospodársky zisk a duch času

K dispozícii je preklad textu "Hospodársky zisk a duch času", v ktorom Steiner ukazuje nedostatky dvoch protikladných názorov na túto problematiku, a tiež načrtáva možné riešenie. Toto riešenie je samozrejme príliš komplexné na to, aby ho bolo možné predostrieť v jednom článku. Súvisí s ním napríklad celá problematika asociatívnej ekonomiky, revízia vlastníckych práv k podnikom, nový prístup peniazom, ale aj úplne nový pohľad na vzdelávanie a školstvo.

Pochopiť to, o čo ide pri odstránení zisku ako ekonomickej motivácie, je záležitosťou dlhého a systematického štúdia - avšak nielen štúdia ekonómie. Práve moderná ekonómia je v tejto súvislosti v podstate bezradná. Ako ukazujú udalosti posledných rokov, najmä od roku 2008, liberálne dogmy o slobodnom trhu a zázračnej neviditeľnej ruke zlyhali (aj keď sa ich dnes ešte mnohí držia z istej zotrvačnosti myslenia).

Lenže ani klasické chápanie socialistickej ekonomiky tu veľmi nepomôže. Tí, ktorí majú poňatie o každodennom živote za reálneho socializmu sotva môžu poprieť to, že ani vtedy nevymizla honba za osobným prospechom, ktorá bola jednou z hlavných motivácií širokých vrstiev obyvateľstva. Aj vtedy existovali "fušky" znamenajúce čiernu prácu len pre vlastný zisk (často krát vykonávanú v rámci pracovného času oficiálneho zamestnania), získavanie rôznych ekonomických výhod "po známosti" či predaj "pod pultom" (a s tým súvisiaci termín "podpultový tovar"), stavanie súkromných budov "za štátne", a v neposlednom rade aj permanentné rozkrádanie spoločného vlastníctva v duchu hesla "kto nekradne zo spoločného, okráda vlastnú rodinu". Socializmus síce navonok odstránil niektoré nežiadúce ekonomické javy spôsobované kapitalizmom, ale v skutočnosti ich len premiestnil do inej oblasti života, do šedej zóny, kde sa to potom do istej miery ticho tolerovalo. Samozrejme, možno by sa časom našli spôsoby na vysporiadanie sa aj s týmito javmi. Lenže takéto dlhodobé chovanie ľudí, na ktorom sa podieľali všetky vrstvy spoločnosti, vrátane tých najvyšších, rozrušilo spoločenské väzby do takej miery, že systém sa už nebol schopný udržať.

Podľa sociologických výskumov obdobia tesne po novembri 1989 existovala v Československu silná podpora socialistických myšlienok, chýbali však jasné predstavy o ich realizácii. Sotva niekto vedel, ako možno realizovať vznešený ideál nezištnosti a solidarity, keď zároveň prevažná väčšina ľudí myslí hlavne na vlastný prospech. Tí, ktorí to možno vedeli, neboli vypočutí. Namiesto toho sa ľudia nechali uchlácholiť frázami a ilúziami o údajne dobre fungujúcom trhovom hospodárstve západného typu, čo viedlo až k súčasnému stavu.

Dnes sa objavujú ďalšie frázy a ilúzie o riešeniach sľubujúcich to, že ľudia budú nezištne pracovať pre spoločnosť. Jednou z nich je idea nepodmieneného základného príjmu: vraj len ak človek dostane peniaze na živobytie bez akýchkoľvek podmienok, až potom sa môže prejaviť jeho nezištná ochota pracovať v prospech celku. Ľudia by sa z predchádzajúcich skúseností snáď mohli poučiť, že takéto iluzórne riešenia vedú obvykle k presnému opaku toho, čo je sľubované. Preto by bolo treba obrátiť sa k riešeniam reálnym - a jedno z takýchto reálnych riešení je súčasťou sociálnej trojčlennosti.